Charizmatický futbalista z Moravian nad Váhom poskytol zaujímavý rozhovor, v ktorom spomína na svoje futbalové začiatky i rôzne zaujímavé momenty v jeho kariére.
Kto ťa priviedol k futbalu?
K futbalu ma priviedli rodičia. Mal som na výber – futbal alebo hokej. Vybral som si jednoznačne futbal. Bavilo ma, že tú hru ovplyvňuje aj počasie a dá sa hrať prakticky kdekoľvek.
Čo pre teba táto hra znamená?
Futbal pre mňa znamená oddych, hlavne psychický. To, že sa stretnem s kamarátmi a bojujeme spolu o niečo, je super pocit.
Skúšal si aj iné športy?
Skúšal, ale nikdy ma nebavili. Najviac ma bavil ešte na základnej škole beh. Nie vytrvalostný, ale krátky. Šprint na 60m, štafeta a podobne. Behanie ako také ma absolútne nebaví. Som skôr na kolektívne športy.
Bol si brankárom odmalička alebo si skúšal aj iné posty?
Brankár som bol hneď od druhého tréningu, keď som mal 7 rokov. Tréner Legenza si všimol, že stále robím šmýkačky a tak ma postavil do brány. Odvtedy ma z nej už nikto nedostal.
Máš nejaký vzor?
Vzory som mal, keď som bol malý, momentálne asi nemám žiadny. Skôr sa mi páči každý brankár, ktorý vie hrať nohou a ma peknú robinzonádu – čiže lieta v bránke.
Pozastavilo ťa počas kariéry nejaké zranenie/ochorenie?
Áno, keď som mal 18 rokov. Pri zákroku som vletel hráčovi pod nohy, šliapol mi na nohu a zlomil mi píšťalu na polovicu. Nasledovala operácia a 3 roky som si bol nútený dať pauzu od futbalu.
Aké bolo zotavovanie? Môžeš povedať, že to bolo pre teba jedno z najťažších období v kariére?
Zotavoval som sa asi 4 mesiace. Bolo to dosť ťažké, ale neprežíval som to nejako extrémne. Dal som si pauzu od futbalu, pretože som nechcel znova dopadnúť rovnako, čo spätne ale vnímam ako chybu.
Prečo práve OŠK Moravany nad Váhom?
To je veľmi jednoduché. Nádherný trávnik. Ak by sme išli po ligách, tak najbližšie ma krajší štadión iba Myjava. Ďalej ľudia v klube, ako napríklad pán Galko, ktorý sa nám vždy snaží splniť všetky požiadavky. A v neposlednom rade moji spoluhráči, bez ktorých by to nešlo. Veľa z nich poznám ešte z mládežníckych čias, keď sme spolu hrávali za PFK Piešťany. Tam sme aj spolu vyrastali.
Chýba ti futbal? Ako tráviš túto neplánovanú COVID prestávku?
COVID je naozaj hnusná vec, ktorá nám riadne narušila plány. Dúfam, že čoskoro už začneme trénovať (aspoň v skupinkách). Ja osobne sa dám očkovať hneď, ako to bude možné, aby sme sa mohli vrátiť do normálu. Zatiaľ dúfam, že každý robí aspoň niečo málo so sebou doma.
Ďakujem “Sofovi“ za čas, ktorý si našiel pre tento rozhovor.
Filip Ondris